nezáväzná cenová ponuka
Pripravujeme
nezáväzná cenová ponuka
nezáväzná cenová ponuka
""/
Bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci, Pracovná zdravotná služba

PRACOVNÝ ÚRAZ

Pojem pracovný úraz pozná takmer každý z Vás. Mnohí ste sa s týmto pojmom niekoľkokrát stretli či už ako svedok pracovného úraz alebo účastník pracovného úrazu. Väčšina z Vás určite dokáže rýchlo reagovať na vzniknutý pracovný úraz a dokáže podať potrebnú predlekársku pomoc, čo je aj obsahom našich školení prvej pomoci. Pracovný úraz ale poskytnutím prvej pomoci nekončí. Pracovný úraz si vyžaduje ďaleko väčšiu pozornosť ako napríklad šetrenie pracovného úrazu, jeho zápis, vyjadrenie svedka a podobne. V našom článku nájdete základné informácie o pracovnom úraze ako aj o ich rozdelení podľa závažnosti.

Čo je to pracovný úraz (PÚ) ?

Presne znenie definície PÚ opisuje zákonník práce 311/2001 Z. z. v § 195 ako; „Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov“.

Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa stal pri ceste do zamestnania, alebo na ceste zo zamestnania.

Ako rozdeľujeme pracovné úrazy ?

Z hľadiska závažnosti rozdeľujeme pracovné úrazy na;

  • Závažný pracovný úraz s následkom smrti (smrteľný pracovný úraz),
  • Závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví (dôsledkom úrazu je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie),
  • Registrovaný pracovný úraz (ak pracovný neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 3 dni)

Prečo musím nahlásiť pracovný úraz nadriadenému ?

Pracovný úraz má povinnosť nahlásiť každý zamestnanec, ktorému sa pracovný úraz stal. Rovnako každý zamestnanec, ktorý bol svedkom pracovného úrazu.

Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 124/2006 Z. z.

Ako postupovať v prípade pracovného úrazu ?  

V niektorých prípadoch si pracovný úraz vyžiada pracovnú neschopnosť zamestnanca. Ak je pracovný neschopnosť viac ako tri dni, ide o registrovaný pracovný úraz. Viac o postupe pri registrovanom pracovnom úraze sa dočítate v príručne, ktorú sme spracovali pre našich zmluvných klientov.

Ak je zamestnanec z dôvodu pracovného úrazu dlhodobo PN a príčinou úrazu nebolo porušenie bezpečnostných predpisov a bezpečnostných postupov, mzdu zamestnancovi uhrádza sociálna poisťovňa po dobu PN zamestnanca.

Nesie za pracovný úraz zodpovednosť zamestnávateľ ?  

Zodpovednosť za pracovný úraz vyplýva zo šetrenia pracovného úrazu, kde sa udáva miera zavinenia zamestnávateľa. Podľa § 195 ods. 1) za pracovný úraz nesie zodpovednosť zamestnávateľ.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti vtedy, ak príčinou pracovného úrazu bolo skutočnosť, že pracovný úraz poškodený utrpel na základe porušenia právnych alebo ostatných predpisov na zaistenie BOZP alebo ak poškodený utrpel pracovný úraz pod vplyvom alkoholu alebo omamných a psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

ZHRNUTIE

Pracovný úraz je potrebné vždy nahlásiť zamestnávateľovi. Nie je to len povinnosť vyplývajúca zo zákona ale aj právo každého zamestnanca na náhradu za bolesť spôsobenú pracovným úrazom. Naša spoločnosť je Vám formou bezpečnostnotechnickej služby poradným a kontrolným orgánom na riešenie takýchto záležitostí.

Legislatíva

S pozdravom tím HASFIRST ( Odborníci a kolegovia pre Vašu bezpečnosť v oblasti BOZP, OPP, PZS a GDPR )

""/
Bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci, Pracovná zdravotná služba

PITNÝ REŽIM POČAS TEPLÝCH DNÍ

Podľa predpovedí počasia nás aktuálne čakajú teplé a slnečné dni, ktorým treba venovať dostatočnú pozornosť a dbať predovšetkým na svoje zdravie a zdravie svojich zamestnancov prípadne kolegov. V tomto článku sme si pre Vás pripravili aktuálne informácie na čo si treba dať pozor počas týchto dní a čo je povinnosť zamestnávateľa počas teplých a slnečných dní.

            Zamestnávateľ má povinnosť bezplatne zabezpečiť zamestnancom pitný režim, ak to to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia. (§ 6, 124/2066 Z. z., ods. 3, písm. b)

            Pri záťaži teplom má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť pravidelné dopĺňanie dostatočného množstva tekutín a minerálnych látok stratených pri práci do organizmu. (§ 7, 99/2006 Z. z., ods. 1)

            Pitnú vodu môže zamestnávateľ zabezpečiť na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútorným predpisom zamestnávateľa. (§ 7, 99/2016 Z. z., ods. 3)

            Zamestnávateľ prostredníctvom pitného režimu zabezpečí najmenej 70 % tekutín pre zamestnanca, ktoré daný zamestnanec stratí počas pracovnej zmeny potením a dýchaním v závislosti na vykonávanú prácu. Preto je dôležité rozlišovať v akej teplote sa pracovná činnosť vykonáva a o akú pracovnú činnosť ide. (§ 7, 99/2016 Z. z., ods. 6, písm. a)

MINIMÁLNA NÁHRADA TEKUTÍN PRI PRÁCI V ZÁŤAŽI TEPLOM

            Minimálnu náhradu tekutín pri záťaži teplom opisuje zákon 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, konkrétne v prílohe č. 4.

            Všetky pracovné činnosti sú zaradené do jednotlivých tried prác. Každá trieda práce predstavuje iný energetický výdaj a rovnako aj iný príjem tekutín pri záťaži teplom. Triedy práce, energetický výdaj ako aj náhrada tekutín za pracovnú zmenu sú spracované v tabuľke.

Zdroj: Vyhláška MZ SR 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

Náhrada tekutín závisí od teploty. V tabuľke sú zobrazené rozpätia teplôt a primerané náhrady tekutín za pracovnú zmenu. Náhrada tekutín na pracoviskách triedy práce 1 až 4 sa ustanoví prepočtom na každý 1 °C nad dolnou hranicou rozpätia pre príslušnú triedu práce sa pripočíta k základnej hodnote náhrady tekutín pre danú triedu práce hodnota uvedená v zátvorke.

STAČÍ ZABEZPEČIŤ PITNÝ REŽIM A TÝM TO KONČÍ ?

            Nie. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečovať optimálne podmienky pre zamestnancov aj z hľadiska záťaže teplom. Optimálne podmienky vie zamestnávateľ zabezpečiť prostredníctvom stavebného riešenia budovy, technickým zariadením budovy alebo inou vhodnou technológiou na zabezpečenie optimálnych podmienok na pracovisku.

            Na pracoviskách, kde nie je možné zlepšiť podmienky pre zamestnancov z hľadiska záťaže teplom zamestnávateľ zabezpečí ochranné opatrenia a preventívne opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom na zdravie zamestnancov.

            Rozsah optimálnych a prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre teplé obdobie podľa jednotlivých tried práce je uvedený v tabuľke.

Zdroj: Vyhláška MZ SR 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

AKO OPTIMALIZOVAŤ PODMIENKY Z HĽADISKA ZAŤAŽENIA TEPLOM?

            Opatrenia na zníženie nepriaznivých podmienok vplyvu záťaže teplom na zamestnancov sú najmä;

  • zmena trvania času práce,
  • posun začiatku pracovnej zmeny,
  • poskytovanie prestávok v práci,
  • predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie,
  • pobyt v klimatizovaných priestoroch,
  • striedanie zamestnancov,
  • klimatizácia alebo nútené vetranie,
  • tienenie okien a svetlíkov,
  • sprchovanie a ochladzovanie,
  • vhodný pracovný odev.

V týchto teplých dňoch netreba podceňovať záťaž teplom. Častokrát sa stáva, že práve záťaž teplom je jedným z viacerých príčin pracovných úrazov. Rovnako má dopad aj na výkon zamestnancov a ich zdravotný stav. Častejšie prestávky v práci, dostatočný pitný režim a posun pracovnej zmeny sú najčastejšie opatrenia, ktoré zamestnávatelia vykonávajú za účelom optimalizovať podmienky záťaže teplom na pracovisku.

Legislatíva:

S pozdravom tím HASFIRST ( Odborníci a kolegovia pre Vašu bezpečnosť v oblasti BOZP, OPP, PZS a GDPR )

""/
Bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci, Pracovná zdravotná služba

PRACOVNÉ PRESTÁVKY

Pracovné prestávky sú častokrát podceňované. Pracovná prestávka má viac významov ako len povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom pracovnú prestávku alebo nárok zamestnanca na prestávku v práci ale môže zvyšovať aj pracovný výkon zamestnancov.

Musí zamestnávateľ poskytnúť pracovnú prestávku v každom prípade?

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovnú prestávku pre zamestnancov, ktorých pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín. (§91 zákona 311/2001 Z. z.)

Pre mladistvého zamestnanca je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pracovnú prestávku, ak je pracovná zmena dlhšia ako 4 a pól hodiny. (§91 zákona 311/2001 Z. z.)

Je potrebná pracovná prestávka pri všetkých prácach?

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovnú prestávku na odpočinok a jedenie v primeranom čase aj pri prácach, ktoré sa nemôžu prerušiť.

Je možné započítať pracovnú prestávku do pracovného času?

Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom.

Môže sa pracovná prestávka predĺžiť alebo skrátiť?

Zamestnávateľ môže dohodnúť so zástupcami zamestnancov detailnejšie podmienky pracovnej prestávky ako sú v zákonníku práce. Ak zamestnávateľ nemá zástupcov zamestnancov, upraviť podmienky pracovnej prestávky môže samostatne.

Úprava podmienok pracovnej prestávky predstavuje jej predĺženie. Zákonník práce neumožňuje skrátenie dĺžky pracovnej prestávky (30 minút), čiže ani jej rozdelenie.

Záver

  • nárok na pracovnú prestávku má každý zamestnanec, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín (u mladistvých zamestnancov sa ráta pracovná zmena dlhšia ako 4 a ½ hodiny),
  • pracovná prestávka musí trvať minimálne 30 minút,
  • pracovnú prestávku možno predlžiť,
  • rozdeliť alebo skrátiť pracovnú prestávku nie je možné. 

Legislatíva:

S pozdravom tím MIVEX 3M ( Odborníci a kolegovia pre Vašu bezpečnosť v oblasti BOZP, OPP, PZS a GDPR )

""/
Pracovná zdravotná služba

PRACOVNÁ ZDRAVOTNÁ SLUŽBA – Posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia

V záujme každého zamestnávateľa by mala byť ochrana zdravia svojich zamestnancov, dodržiavanie  bezpečných postupov pri vykonávaní jednotlivých pracovných činností a udržiavanie pracovného prostredia v bezpečnom stave za účelom predchádzať pracovným úrazom.

Z dlhodobého hľadiska je zamestnávateľ povinný posudzovať vplyv pracovného prostredia a práce na zdravie svojich zamestnancov – posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia.

Pracovná zdravotná služba (v skratke len PZS) vykonáva zdravotný dohľad pre zamestnancov a poskytuje odborné a poradenské činnosti zamestnávateľovi v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci.

Kto má povinnosť zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika ?

Posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia musí zabezpečiť každý zamestnávateľ v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.

Načo mi je posúdenie zdravotného rizika ?

Na základe tohto posúdenia zamestnávateľ musí zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.

Hlavnou úlohou kategorizácie prác je určenie miery rizika pri vykonávaných prácach z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Následne je zamestnávateľ povinný vykonať opatrenia na zníženie miery rizika na čo najnižšiu možnú mieru.

Tabuľka 1 Kategorizácia prác

Kategórie prácMiera rizikaPopis práce
1. kategóriaNerizikovénevzniká pracovné riziko alebo miera rizika je na akceptovateľnej úrovni,
2. kategóriaNerizikovénie je predpoklad na poškodenie zdravia ale nedá sa úplne vylúčiť nepriaznivá reakcia organizmu na prácu a pracovné prostredie, (neočakávaná reakcia organizmu)
3. kategóriaRizikovévysoká miera zdravotného rizika – nestačia technické alebo organizačné opatrenia, je potrebné vykonať špecifické opatrenia vrátane použitia OOPP,
4. kategóriaRizikovénie je možné znížiť mieru rizika na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktora práce a pracovného prostredia prekračuje limit 3. kategórie, do 4. kategórie sa práce zaraďujú len výnimočne a na obmedzený čas (najviac 1 rok)

O zaradení prác do kategórie 3. a 4. rozhoduje Regionálny úrad verejného zdravotníctva na návrh zamestnávateľa, alebo z vlastného podnetu.,

Kto môže tvoriť pracovnú zdravotnú službu ?

Pracovnú zdravotnú službu vykonávajú;

  • lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo,
  • verejný zdravotník,
  • zdravotnícki pracovníci v tíme pracovnej zdravotnej služby.

Zamestnávateľ zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu z vlastných zamestnancov. Ak zamestnávateľ nemá vlastných zamestnancov na výkon pracovnej zdravotnej služby, zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom.

LEGISLATÍVA

S pozdravom tím MIVEX 3M ( Odborníci a kolegovia pre Vašu bezpečnosť v oblasti BOZP, OPP, PZS a GDPR )

""/
Bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci, Pracovná zdravotná služba

POVINNOSTI V OBLASTI POSKYTOVANIA PRVEJ POMOCI

Prvá pomoc je bezprostredná pomoc poskytnutá zranenej alebo chorej osobe (v skratke len PP). Prvú pomoc treba poskytnúť ešte pred príchodom záchrannej služby alebo lekára. Je to súbor jednoduchých úkonov na záchranu života a zdravia osôb.

Aké povinnosti má zamestnávateľ v rámci poskytovania prvej pomoci?

Zamestnávateľ je podľa zákona 124/2006 Z. z. povinný zamestnancom a zástupcom zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť poskytnúť vhodným spôsobom a zrozumiteľne potrebné informácie o opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci. (§ 7 ods. (8) písm. c) zákona 124/2006)

Aké preventívne opatrenia musí zamestnávateľ zabezpečiť v rámci poskytovania prvej pomoci?

Zamestnávateľ je podľa zákona 124/2006 Z. z. povinný vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia zamestnancov a na poskytnutie prvej pomoci.

Konkrétne opatrenia na ochranu života a zdravia zamestnancov a na poskytnutie prvej pomoci:

  • písomne určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci,
  • vybaviť pracoviská potrebnými prostriedkami vrátane prostriedkov na poskytnutie prvej pomoci,
  • určiť a odborne spôsobilými osobami vzdelať a pravidelne vzdelávať dostatočný počet zamestnancov na vykonávanie záchranných prác, evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci, ako aj na hasenie požiaru,
  • zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi pracoviskami, záchrannými pracoviskami a hasičskými jednotkami. (§ 8 ods. (1) písm. a) zákona 124/2006)

Kto je povinný poskytnúť prvú pomoc na pracovisku?

Povinnosť poskytnúť prvú pomoc má z morálneho hľadiska každý občan (teda aj pracovník) osobe, ktorá je v nebezpečenstve života alebo javí známky ohrozenia života a zdravia. Táto morálna povinnosť poskytnutia prvej pomoci má podporu v trestnom zákone, kde § 177 a § 178 hovorí o sankciách voči osobe, ktorá neposkytne prvú pomoc aj napriek skutočnosti, že sa nenachádza v bezprostrednom nebezpečenstve voči sebe alebo inej osobe.

Čiže povinnosť poskytnúť prvú pomoc má každá osoba, ktorá pri poskytovaní prvej pomoci neohrozí seba alebo inú osobu.

Kto môže vykonať kurz poskytovania prvej pomoci?

Organizátor kurzu zabezpečí inštruktora kurzu, ktorý je len zdravotnícky pracovník s vyšším odborným vzdelaním alebo s vysokoškolským vzdelaním v zdravotníckych študijných odboroch, ktorý absolvoval kurz inštruktora prvej pomoci akreditovaný ministerstvom. (§ 2 vyhlášky 398/2010 Z. z.)

Hlavné ciele kurzu prvej pomoci:

  • Kognitívna oblasť: Získanie teoretických vedomostí potrebných na efektívne poskytovanie prvej pomoci.
  • Psychomotorická oblasť: Získanie a aplikácia praktickej zručnosti na poskytovanie prvej pomoci.
  • Afektívna oblasť: Získanie pozitívneho postoja a ochoty k poskytovaniu prvej pomoci.

ZHRNUTIE

  • Povinnosť poskytnúť prvú pomoc má každá osoba, ktorá pri poskytovaní prvej pomoci neohrozí seba alebo inú osobu.
  • Zamestnávateľ je povinný v rámci prvej pomoci:
    • písomne určiť postup pre prípad potreby poskytnutia prvej pomoci,
    • vybaviť pracoviská potrebnými prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci,
    • určiť a odborne spôsobilými osobami vzdelať a pravidelne vzdelávať dostatočný počet zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci,
    • zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi pracoviskami, záchrannými pracoviskami a hasičskými jednotkami.

Naša spoločnosť Vám vie túto službu bez problémov zabezpečiť. Máme v tíme šikovných inštruktorov prvej pomoci. Viac na tomto linku : https://mivex3m.sk/prva-pomoc/

LEGISLATÍVA

S pozdravom tím MIVEX 3M ( Odborníci a kolegovia pre Vašu bezpečnosť v oblasti BOZP, OPP, PZS a GDPR )

""/
Bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci, Pracovná zdravotná služba

Vstup zamestnancov na pracovisko v režime OTP a ich testovanie od 29.11.2021. Prekrytie horných dýchacích ciest.

OTP a vstup zamestnancov na pracovisko

OTP a vstup zamestnancov na pracovisko je teraz dosť horúca téma a dostávame dosť otázok od našich klientov. Ako testovať zamestnancov? Kto ich môže testovať? Ako často testovať? Kedy nám testy preplatia? Poďme nato teda postupne.

Ako testovať zamestnancov ?

Zamestnancov by ste mali testovať na pracovisku pred ich vstup na pracovisko.

Kto ich môže testovať ?

Na základe informácií členky konzília odborníkov Elenou Prokopovou v relácií Braňo Závodský Naživo zo dňa 25.11.2021, by ich mal testovať správne nejaký zdravotný pracovník, nakoľko je zdravotníckych pracovníkov žalostne málo aj v nemocniciach, štát nevie zabezpečiť do každej prevádzky zdravotníka. Preto pod dohľadom zamestnávateľa pred vstupom na pracovisko, by si mal zamestnanec vykonať test sám a počkať na výsledok. Na základe výsledku umožniť alebo neumožniť vstup na pracovisko.

Kedy nám testy preplatia ?

Firmy si budú testy kupovať v lekárňach, štát im prostredníctvom rezortu hospodárstva preplatí päť eur za test a jedno euro za manipuláciu a prípadnú kontrolu.

„V januári dajú žiadosť a budeme sa to snažiť veľmi rýchlo preplácať,“ spresnil minister hospodárstva Richard Sulík.

Zavedenie povinného režimu OTP na pracoviskách alebo v iných priestoroch zamestnávateľa sa vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR stanovuje od pondelka 29. novembra 2021.


Vyhláška sa vzťahuje na zamestnancov, ako aj iných pracovníkov bez ohľadu na formu zmluvy so zamestnávateľom (napríklad živnostníci, dohodári). Povinnosť zavedenia OTP režimu sa nebude vzťahovať na zamestnancov, ktorí na pracovisku alebo v iných priestoroch zamestnávateľa neprichádzajú do styku s inými osobami.


Na účely plnenia vyhlášky je pod pojmom OTP nutné rozumieť:


Očkovaní (O):

• najmenej 14 dní a najviac 1 rok po druhej dávke očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s dvojdávkovou schémou
• najmenej 21 dní a najviac 1 rok po prvej dávke očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s jednodávkovou schémou
• najmenej 14 dní a najviac 1 rok po prvej dávke očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19, ak bola prvá dávka podaná do 180 dní od prekonania ochorenia


Testovaní s negatívnym výsledkom (T):

• Test môže byť napríklad RT-PCR, antigénový, LAMP alebo nazálny.
• Negatívny výsledok testu nesmie byť starší ako 7 dní od odberu.


Prekonaní (P):

• osoby, ktoré prekonali COVID-19 pred nie viac ako 180 dňami, ktoré vedia túto skutočnosť preukázať pozitívnym výsledkom RT-PCR testu.


Potvrdenia o očkovaní, negatívnom výsledku testu alebo prekonaní COVID-19 možno nahradiť digitálnym COVID preukazom EÚ. V opačnom prípade je potrebné tieto skutočnosti preukazovať dokladom, z ktorého je určiteľná identita preukazujúcej sa osoby.

Odkaz na vyhlášku 264 ( OTP režim v zamestnaní ) : https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/vestnik_vlady_sr_rok_2021/vyhlaska_264.pdf

Prekrytie horných dýchacích ciest v interiéri :


(1) Podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona sa všetkým osobám nariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov, prostriedkoch verejnej dopravy, taxislužbách alebo inej preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti.


(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na:
a) deti do 6 rokov veku,
b) deti v materskej škole, v inom obdobnom zariadení pre deti alebo v školskom zariadení,
c) osoby so závažnými poruchami autistického spektra,
d) osoby so stredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím,
e) pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so
sluchovým postihnutím alebo detí a žiakov s poruchami autistického spektra,
f) pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov pri výchove a vzdelávaní žiakov so stredným
stupňom mentálneho postihnutia, ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, hlbokým stupňom mentálneho
postihnutia alebo žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi
preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo B,
g) osoby pri výkone športu na interiérových športoviskách,
h) fotografované osoby na čas nevyhnutný pre výkon procesu fotografovania,
i) osoby nevesty a ženícha pri sobáši,
j) výkonných umelcov pri podávaní umeleckého výkonu a účinkujúcich pri nakrúcaní dokumentárneho filmu,
k) tlmočníkov do posunkovej reči v rámci výkonu povolania,
l) zamestnanca, ktorý sa nachádza na vnútornom pracovisku sám,
m) čas potrebný na konzumáciu pokrmov a nápojov v zariadeniach spoločného stravovania,

Odkaz na vyhlášku Vyhlaška 262 ( prekrytie horných dýchacích ciest ) : https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/vestnik_vlady_sr_rok_2021/vyhlaska_262.pdf

S pozdravom tím MIVEX 3M ( Odborníci a kolegovia pre Vašu bezpečnosť v oblasti BOZP, OPP, PZS a GDPR )

""/
Bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci, Pracovná zdravotná služba

Ma zamestnávateľ zákonne právo kontrolovať zamestnancov, či sú očkovaní proti COVIDu-19 ?

Každé zaobchádzanie zamestnávateľa so zamestnancom musia byť v súlade s právnymi predpismi, diskriminácia na pracovisku sa nesmie vyskytovať z dôvodu iného postavenia napr. očkovanie proti koronavírusu.

Možnosti zamestnávateľov vyžadovať od zamestnancov informácie o zaočkovaní proti koronavírusu alebo o výsledkoch testovania sú limitované.

Aktuálna nie je evidovaný v plastnosti žiadny pávny predpis, ktorá by zamestnávateľa nejakým spôsobom oprávňoval na uvedené konanie (posledná vyhláška upravujúca režim vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa č. 200/2021 V. v. SR bola zrušená dňa 17. mája 2021 redakčným oznámením č. 209/2021 V. v. SR).

Ak by zamestnávateľ obmedzil zamestnanca v práci, alebo by mu zakázal prístup na do jeho piestorov, či už zaočkovaným alebo nezaočkovaným a v jeho dôsledku by tejto skupine zamestnancov neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, v takom prípade by išlo o prekážku v práci zo strany zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce. A v takomto prípade je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom náhradu mzdy v sume ich priemerných zárobkov.

Nevylučuje sa možná zmena právnych predpisov príslušnými orgánmi v súvislosti s vývojom pandémie COVID-19, všetko záleží od situácie, že sa ustanovia nové oprávnenia, resp. povinnosti pre zamestnávateľov vo vzťahu k problematike očkovania alebo testovania na prítomnosť koronavírusu u osôb vstupujúcich alebo nachádzajúcich sa na pracoviskách zamestnávateľov.

Viac na : https://www.ip.gov.sk/zamestnavatel-ockovanie-zamestnancov-z-pohladu-pracovneho-prava/

S pozdravom tím MIVEX 3M ( Odborníci a kolegovia pre Vašu bezpečnosť v oblasti BOZP, OPP, PZS a GDPR )

""/
Bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci, Pracovná zdravotná služba

COVID manuál a rozdelenie režimov OTP, ZÁKLAD a zaočkovaní pre GASTRO SEKTOR, pre PREVÁDZKY a SLUŽBY.

Prichádza dosť horúca doba s veľmi veľa otáznikmi. Ako máme fungovať v danom režime ? Čo je, a čo zase nie je dovolené ? Čo môžeme/nemôžeme požadovať od našich zákazníkov počas COVID opatrení nájdete v týchto COVID manuáloch.

Čo je režim OTP ?

Čo je režim ZÁKLAD ?

Čo je režim kompletne zaočkovaní ?

Odpoveď na tieto otázky nám poskytol úrad verejného zdravotníctva SR.

Covid manuál pre obchod a služby :

https://www.uvzsr.sk/docs/uvod/UVZSR_Manual_pre_prevadzky_a_sluzby_podla_COVID_Automatu.pdf

Covid manuál pre gastro a kaviarne :

https://www.uvzsr.sk/docs/uvod/UVZSR_Manual_pre_gastro_sektor_podla_COVID_Automatu.pdf

Nakoľko sa blíži prechod COVID AUTOMATU zo zelenej fázy Slovenska do oranžových farieb, budú tieto otázky čoraz častejšie. Preto chceme aj MY napomôcť tomu, aby na každú otázku bola aj odpoveď.

S pozdravom tím MIVEX 3M ( Odborníci a kolegovia pre Vašu bezpečnosť v oblasti BOZP, OPP, PZS a GDPR )

""/
Bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci, Pracovná zdravotná služba

Opakované oboznamovania BOZP počas krízovej a mimoriadnej situácie.

Vzhľadom na mimoriadnu a krízovú situácie vznikli počas COVID-19 prechodné ustanovenia k školeniam BOZP.

V ods. 2) §39i 124/2006 Z.z. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikol priestor na odloženie a vykonanie opakovaných oboznamovaní z predpisov BOZP, či už ide o VZV, stavebné stroje, lešenárov a podobne … Ale, ale v niečom stále hľadajme, nezabudnime na časť “ nesplnenie oboznamovacej povinnosti v pôvodnej lehote však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. “

A teda z citovaného vyplýva len jedno, dokiaľ sa nič nestane, tak sa nič nestane, prihliada sa na fakt, ako keby opakované oboznamovanie nebolo ani vykonané.

Preto odporúčame už nečakať na ukončenie krízovej a mimoriadnej situácie, ktorá síce naďalej trvá, no opakované oboznamovania z predpisov BOZP odporúčame vykonať v čo najkratšej možnej lehote.

Kompletná citácia zo zákona 124/2006 Z.z :

§ 39i Prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie,
núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného
v súvislosti s ochorením COVID-19

(1) Zamestnávateľ nie je povinný zamestnanca oboznámiť podľa § 7 ods. 3, ak k prijatiu do zamestnania, preloženiu na iné pracovisko, zaradeniu alebo prevedeniu na inú prácu, zavedeniu novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku došlo počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) a ak túto povinnosť objektívne nie je možné splniť; nesplnenie tejto povinnosti však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. V prípade postupu podľa prvej vety zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca podľa § 7 ods. 1 a 2 ihneď, ako to bude možné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.

(2) Lehota podľa § 7 ods. 5, ktorej koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočíva. Lehota podľa § 7 ods. 5, ktorej koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, sa považuje za zachovanú, ak zamestnávateľ splní oboznamovaciu povinnosť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa uplatnia iba vtedy, ak nie je objektívne možné splniť oboznamovaciu povinnosť v pôvodnej lehote; nesplnenie oboznamovacej povinnosti v pôvodnej lehote však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie.

S pozdravom tím MIVEX 3M ( Odborníci a kolegovia pre Vašu bezpečnosť v oblasti BOZP, OPP, PZS a GDPR )

""/
Bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci, Pracovná zdravotná služba

Dávajte si pozor na mimoriadne celoslovenské kontroly INŠPEKTORÁTU PRÁCE od 8. februára

V stredu (3. februára) vláda schválila sprísnenie covid automatu. Od pondelka (8. 2.) bude povinná práca z domu pre všetkých, ktorým to charakter práce umožňuje. Dodržiavanie tohto nariadenia bude kontrolovať rezort práce v spolupráci s inšpektorátmi práce od budúceho týždňa.

Hovorca Národného Inšpektorátu práce ( NIP ) Kerekeš avizoval kontroly, ktoré budú vykonávať inšpektori. Preverovať sa bude najmä dodržiavanie práva zamestnancov na prácu z domu.

Desiatky inšpektorov práce zo všetkých krajov sa zapoja do mimoriadnej previerky , ktorá sa bude konať od pondelka 8. februára.

,, Inšpektori práce sa zamerajú predovšetkým na dohľad nad plnením povinností zamestnávateľov podľa zákona o BOZP, s dôrazom na prehodnocovanie aktuálnych rizík a prijatie adekvátnych opatrení na zaistenie ochrany života, zdravia a bezpečnosti zamestnancov na pracovisku,“ dodal Kerekeš.

Kontrola bude zameraná predovšetkým o nevyhnutnosti prítomnosti zamestnancov na pracovisku, kde sa bude hodnotiť možnosť využitia zamestnávateľov na nariadenie výkonu práce zamestnancov z domácnosti.

Prioritne sa inšpektori zamerajú na aktuálne podnety zamestnancov ako aj na zamestnávateľov v rizikových oblastiach. Hlavne v oblastiach, kde je zvýšené riziko závažných nedostatkov a nesystematických prístupov k BOZP.

Sankcie za zistené porušenia budú udeľované v zmysle zákona o inšpekcii práce, pričom inšpektoráty práce budú prihliadať na mieru závažnosti porušenia a jeho prípadné následky,“ uzavrel Kerekeš.

S pozdravom tím MIVEX 3M ( Odborníci a kolegovia pre Vašu bezpečnosť v oblasti BOZP, OPP, PZS a GDPR )

1 2